Obezita na Slovensku: 100+ štatistík a faktov (2026)

O obezite Slovákov kolujú čísla od 18 % po 31 % a takmer nikto nevysvetlí, prečo sa tak líšia. Detailne sme si prešli dáta Štatistického úradu, WHO aj OECD a poskladali z nich jeden komplexný prehľad: koľko z nás má naozaj nadváhu, prečo sú na tom muži oveľa horšie než ženy, ako sú na tom naše deti a čo nás to všetko stojí. Pri každom čísle nájdete rok, metodiku aj zdroj. To, čo sa nám overiť nepodarilo, sme radšej vynechali.

Kľúčové zistenia

Slovensko nemá problém s obezitou. Slovensko má problém s obezitou mužov, s dôsledkami a s tým, že o probléme takmer nič nevie.

Toto sú štyri závery, ktoré z dát vyplývajú a ktoré sa rozchádzajú s tým, ako sa o téme na Slovensku bežne píše:

1. Prevalencia obezity nie je to, čo nás odlišuje. S 18,3 % obéznych dospelých (EHIS 2025) je Slovensko v rámci EÚ mierne nadpriemerné, nie extrémne, v porovnateľnom zisťovaní EU-SILC 2025 nám patrí 13. miesto z 27 krajín. Kto tvrdí, že Slováci sú najtučnejší v Európe, nemá pravdu: Česko, Maďarsko aj Poľsko sú na tom horšie.

2. Rozdiel medzi pohlaviami je dramatický a prehliadaný. Nadváhu alebo obezitu má 71,9 % slovenských mužov oproti 47,8 % žien. Normálnu telesnú hmotnosť má len 28 % mužov. Podľa modelovaných odhadov NCD-RisC sú slovenskí muži 6. najobéznejší v Európe, kým ženy sú až na 17. mieste. V roku 1975 pritom boli obéznejšie ženy, pomer sa za necelé polstoročie obrátil.

3. Zabíja nás nie výskyt, ale dôsledky. Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca je na Slovensku 382,7 na 100-tisíc obyvateľov oproti 109,3 v EÚ, teda 3,5-násobok a druhá najhoršia hodnota v celej EÚ-27. Slovák žije o 3,1 roka kratšie než priemerný Európan, ale v zdraví o 5,6 roka menej. Rozdiel v zdravých rokoch je takmer dvojnásobný oproti rozdielu v dĺžke života.

4. Štát nevie, koho sa problém týka. Prevalencia obezity podľa krajov na Slovensku neexistuje, žiadna inštitúcia ju nemeria. Zdravotná poisťovňa Dôvera eviduje 8-tisíc poistencov s obezitou a sama priznáva, že by to znamenalo, že Slovensko má najštíhlejších obyvateľov vo vyspelom svete. Národný akčný plán v prevencii obezity si dal cieľ znížiť obezitu na 15,8 % do roku 2025. Skončil na 18,3 %.

TOP 15 štatistík o obezite na Slovensku

#	Štatistika	Zdroj
1	59,2 % dospelých Slovákov má nadváhu alebo obezitu (2025)	ŠÚ SR, EHIS 2025
2	18,3 % dospelých Slovákov má obezitu (2025)	ŠÚ SR, EHIS 2025
3	Podľa modelovaného odhadu WHO má obezitu 26,1 % dospelých (2024), rozdiel oproti bodu 2 spôsobuje metodika, nie realita	WHO GHO 2024
4	71,9 % mužov má nadváhu alebo obezitu, oproti 47,8 % žien (2025)	ŠÚ SR, EHIS 2025
5	Normálnu hmotnosť má len 28 % slovenských mužov (2025)	ŠÚ SR, EHIS 2025
6	Slovenskí muži sú 6. najobéznejší v Európe (31,4 %), ženy až 17. (23,9 %)	NCD-RisC, Lancet 2024 (dáta 2022)
7	Obezita vrcholí vo veku 65–74 rokov na 30,4 %, takmer 3× viac než u 18–44-ročných (10,9 %)	ŠÚ SR, EHIS 2025
8	Ženy so základným vzdelaním majú obezitu 4,2× častejšie než vysokoškoláčky (28,7 % vs 6,8 %)	Eurostat, EHIS 2019
9	32,0 % slovenských 8-ročných detí má nadhmotnosť, 14,3 % obezitu (merané, nie hlásené)	WHO COSI Round 6, zber 2022
10	Obezita detí podľa vzdelania rodičov: 14,7 % vs 7,0 %, viac než dvojnásobok	WHO COSI Round 6, zber 2022
11	Národný akčný plán chcel do roku 2025 znížiť obezitu na 15,8 %. Skutočnosť: 18,3 %	NAPPO 2015–2025; ŠÚ SR EHIS 2025
12	Nadváha a obezita znižujú slovenský HDP o 4,1 % ročne (priemer 2020–2050), priemer OECD je −3,3 %	OECD, Heavy Burden of Obesity 2019
13	Skracujú priemernú dĺžku života Slovákov o 3,4 roka	OECD, Heavy Burden of Obesity 2019
14	78 % všetkých prípadov diabetu 2. typu na Slovensku v rokoch 2020–2050 bude pripísateľných nadváhe	OECD, Heavy Burden of Obesity 2019
15	Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca: 382,7 vs 109,3 v EÚ = 3,5× a 2. najhoršie miesto v EÚ-27	Eurostat hlth_cd_asdr2, 2022

 

Ako citovať tieto dáta: efitko.sk (2026). Obezita na Slovensku: 100+ štatistík a faktov. Dostupné na: https://www.efitko.sk/obezita-na-slovensku/

Čo je obezita

Obezita je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná ako abnormálne alebo nadmerné nahromadenie tuku, ktoré predstavuje riziko pre zdravie. Nejde teda o estetickú kategóriu, ale o diagnózu, v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je vedená pod kódom E66 „Tučnota – obezita“.

Na populačnej úrovni sa obezita meria pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý sa vypočíta ako hmotnosť v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch:

BMI = hmotnosť (kg) ÷ výška (m)²

Kategórie BMI podľa WHO

Kategória	BMI	Poznámka
Podváha	pod 18,5
Normálna hmotnosť	18,5 – 24,9	Pásmo s najnižšou úmrtnosťou
Nadváha (pre-obezita)	25,0 – 29,9
Obezita I. stupňa	30,0 – 34,9
Obezita II. stupňa	35,0 – 39,9
Obezita III. stupňa (ťažká, morbídna)	40,0 a viac

Zdroj: WHO, klasifikácia BMI pre dospelú populáciu.

Svoje BMI si viete vypočítať v našej BMI kalkulačke, vrátane zaradenia do pásma WHO a porovnania so slovenským priemerom podľa veku a pohlavia.

Tri veci, ktoré treba o BMI vedieť, než začnete čítať čísla

BMI nemeria tuk, meria hmotnosť. Nerozlišuje medzi svalom a tukom, preto u svalnatých ľudí obezitu nadhodnocuje a u ľudí s nízkou svalovou hmotou (typicky u seniorov) podhodnocuje. Na úrovni jednotlivca je to hrubý nástroj. Na úrovni populácie funguje spoľahlivo, a preto ho používajú všetky zdroje v tomto článku.

Nadváha a obezita nie sú to isté. Nadváha je BMI 25–29,9, obezita 30 a viac. Pozor na terminológiu Eurostatu: jeho kategória „overweight“ znamená BMI 25 a viac vrátane obéznych. Keď teda čítate, že „nadváhu má 57,7 % Európanov“, zahŕňa to aj obéznych, nie je to skupina navyše.

Väčšina slovenských dát je hlásená, nie meraná. V zisťovaniach EHIS a EU-SILC respondenti udávajú svoju výšku a hmotnosť sami. Ľudia pritom systematicky nadhodnocujú výšku a podhodnocujú hmotnosť. Slovensko nie je medzi 13 krajinami OECD, ktoré obezitu reálne merajú. Rozdiel je značný: priemer OECD z meraných dát je 26 %, zo self-reportu 19 %. Skutočná obezita Slovákov je takmer isto vyššia než 18,3 %.

Obezita na Slovensku v číslach

Prečo o obezite Slovákov existujú štyri rôzne čísla

Toto je najčastejší zdroj zmätku v slovenských médiách. Prevalencia obezity na Slovensku sa podľa zdroja pohybuje od 17,7 % do 31,4 %. Všetky tie čísla sú správne, merajú však inak.

Zdroj	Rok	Obezita SR	Metodika
Eurostat EU-SILC	2025	17,7 %	Hlásená (self-reported), 18+
ŠÚ SR, EHIS	2025	18,3 %	Hlásená (self-reported), 15+/18+
WHO GHO (štandardizované na vek)	2024	26,1 %	Modelovaný odhad
WHO GHO (hrubá miera)	2024	30,3 %	Modelovaný odhad
NCD-RisC (muži)	2022	31,4 %	Modelovaný odhad

Rozdiel medzi ~18 % a ~26 % nie je chyba. Prieskumy sa pýtajú, modely odhadujú. Zisťovania EHIS a EU-SILC berú to, čo ľudia o sebe povedia. Modely WHO a NCD-RisC dopĺňajú známe skreslenie self-reportu na základe krajín, kde sa meria naozaj. Ak chcete jedno číslo, najbližšie k realite je pravdepodobne WHO 26,1 %. Ak chcete porovnávať Slovensko s EÚ, použite EU-SILC. Ak chcete najnovšie slovenské dáta, použite EHIS 2025.

V tomto článku uvádzame ako primárne slovenské číslo EHIS 2025 (18,3 %), pretože ide o najnovšie národné zisťovanie, a vždy uvádzame metodiku. Čísla z rôznych metodík nikdy nekombinujeme v jednej tabuľke ani grafe.

Vývoj na Slovensku 2009 – 2025

Kategória BMI	2009	2014	2019	2025
Podváha	2,6 %	2,7 %	3,4 %	1,2 %
Normálna hmotnosť	46,7 %	44,3 %	38,9 %	39,6 %
Nadváha	35,6 %	37,1 %	38,3 %	40,9 %
Obezita	15,1 %	15,9 %	19,4 %	18,3 %
Nadváha + obezita	50,7 %	53,0 %	57,7 %	59,2 %

Zdroj: Štatistický úrad SR, DATAcube kocka kz1011rs (EHIS). Súčet nadváhy a obezity je náš výpočet.

Ako toto NEinterpretovať: obezita medzi rokmi 2019 a 2025 klesla z 19,4 % na 18,3 %, čo vyzerá ako zlepšenie. Nie je. Nadváha za tie isté roky stúpla z 38,3 % na 40,9 %, takže súčet ďalej rastie, ťažisko sa len presunulo z obezity do nadváhy. Zároveň podváha spadla z 3,4 % na 1,2 %, čo je príliš veľký skok na skutočnú zmenu a naznačuje metodickú zmenu medzi vlnami zisťovania. Trend 2019 → 2025 preto treba čítať opatrne.

Čo je nesporné: za 16 rokov ubudlo 7,1 percentuálneho bodu ľudí s normálnou hmotnosťou (46,7 % → 39,6 %) a podiel ľudí s nadváhou alebo obezitou vzrástol z polovice populácie na takmer 60 %.

Upozornenie na častú mediálnu chybu: Ak niekde čítate, že obezita na Slovensku klesla medzi rokmi 2019 a 2022 z 19,7 % na 17,1 %, ide o artefakt zmeny prieskumu (z EHIS na EU-SILC), nie o skutočný pokles. Rovnaký skok je viditeľný naprieč celou EÚ v tom istom roku. Nejde o zlepšenie.

Rok 2025 podľa pohlavia

Kategória	Muži	Ženy	Spolu
Normálna hmotnosť	28,0 %	50,1 %	39,6 %
Nadváha	51,2 %	31,6 %	40,9 %
Obezita	20,7 %	16,2 %	18,3 %
Nadváha + obezita	71,9 %	47,8 %	59,2 %

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube kz1011rs (EHIS 2025).

Toto je najdôležitejšia tabuľka v celom článku. Sedem z desiatich slovenských mužov má nadváhu alebo obezitu. Normálnu hmotnosť má len 28 % z nich, teda menej než tretina. U žien je to 50,1 %, teda polovica. Rozdiel medzi pohlaviami je 24 percentuálnych bodov.

Obezita podľa veku a pohlavia (2025)

Veková skupina	Muži	Ženy	Spolu
18–44	13,8 %	8,0 %	10,9 %
45–54	26,5 %	16,3 %	21,1 %
55–64	26,8 %	24,3 %	25,5 %
65–74	32,6 %	28,9 %	30,4 %
75+	19,4 %	20,9 %	20,4 %

Zdroj: ŠÚ SR, DATAcube kz1011rs (EHIS 2025).

Obezita vrcholí vo veku 65–74 rokov na 30,4 %, takmer trojnásobok oproti skupine 18–44 (10,9 %). Pokles po 75. roku života nie je zlepšenie: odráža jednak vyššiu úmrtnosť obéznych ľudí (do tejto skupiny sa mnohí nedožijú), jednak úbytok svalovej a kostnej hmoty vo vysokom veku, ktorý znižuje BMI bez toho, aby ubudol tuk.

Rozdiel medzi mužmi a ženami je najväčší vo veku 45–54 rokov (26,5 % vs 16,3 %, teda 10,2 p. b.) a vo vyššom veku sa uzatvára. Po 75. roku sú obéznejšie ženy.

Obezita podľa krajov Slovenska: dáta, ktoré neexistujú

Na otázku, v ktorom kraji Slovenska žije najviac obéznych ľudí, nevie odpovedať nikto. Ani Štatistický úrad, ani Národné centrum zdravotníckych informácií, ani Úrad verejného zdravotníctva, ani zdravotné poisťovne.

Toto nie je rečnícka figúra. Je to overený stav a stojí za to vysvetliť, prečo tomu tak je, pretože je to samo o sebe jedno z najdôležitejších zistení o slovenskej obezite.

Prečo krajské dáta nemáme

Štatistický úrad SR ich nezbiera v použiteľnej podrobnosti. Jediná databázová kocka s indexom telesnej hmotnosti (kz1011rs) obsahuje presne štyri dimenzie: rok, kategória hmotnosti, pohlavie a veková skupina. Geografická dimenzia v nej nie je vôbec. Napovedá to aj samotný kód kocky, Štatistický úrad označuje príponou rs republikové (celoštátne) kocky a príponou rr regionálne. Kocka s BMI je republiková.

Dôvod je metodický, nie ideologický. Vzorka zisťovania EHIS je približne 8 000 respondentov na celé Slovensko. Pri rozdelení na osem krajov by vznikli podvzorky okolo tisíc osôb a pri prevalencii okolo 18 % by boli intervaly spoľahlivosti také široké, že by sa kraje nedali navzájom odlíšiť. Štatistický úrad preto takéto číslo radšej nepublikuje, než by publikoval nespoľahlivé, čo je odborne správne rozhodnutie.

Eurostat ich nemá tiež. Regionálne členenie NUTS2 (Bratislavský kraj, Západné, Stredné a Východné Slovensko) v datasetoch o BMI neexistuje, zoznam dostupných území obsahuje len SK ako celok.

Zdravotné poisťovne ich majú, ale nezverejňujú. VšZP aj Dôvera poznajú bydlisko svojich poistencov, takže regionálny rozpad by technicky zvládli. Verejne poskytli len celoštátne súhrny.

Čo o svojich vlastných dátach hovoria poisťovne

Toto je najotvorenejšie priznanie medzery v dátach, aké na Slovensku existuje. Roman Mužik, manažér odboru strategického plánovania zdravotnej poisťovne Dôvera, v roku 2023 povedal:

„Dáta o pacientoch s obezitou, ktoré nám posielajú lekári, vôbec neodrážajú realitu. Za rok 2022 evidujeme len 8-tisíc takýchto poistencov. Ak by boli naše údaje pravdivé, tak Slovensko by malo najštíhlejších obyvateľov vo vyspelom svete, pretože z 5,5 milióna by malo obezitu len 25-tisíc ľudí. Čo je, samozrejme, nezmysel.“

Zdroj: SITA / Vzdravotníctve.sk, 5. 10. 2023.

Podobne Danka Capáková z Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2026 uviedla, že evidencia zachytáva „výlučne tých, ktorým bola táto diagnóza aktívne zaznamenaná“, pričom „skutočný rozsah problému v populácii je pravdepodobne vyšší, keďže mnohí pacienti vyhľadajú pomoc až pri komplikáciách“. Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových k tomu dodal:

„Obezita je jednou z najprehliadanejších tém v slovenskom zdravotníctve… Naše dáta ukazujú, že problém rastie rýchlejšie, než systém stíha reagovať.“

Zdroj: SITA / Vzdravotníctve.sk, 17. 3. 2026.

Prečo hospitalizácie nie sú náhradou

Jediné regionálne členené dáta, ktoré k obezite na Slovensku existujú, sú hospitalizácie s hlavnou diagnózou E66 (Tučnota – obezita) z otvorených dát NCZI. Pre úplnosť ich uvádzame, ale zároveň vysvetľujeme, prečo z nich mapu obezity urobiť nemožno.

Kraj	Obyvateľov (2024)	E66 (2024)	Na 100 tis.	E66 (2025)	Na 100 tis.
Žilinský	686 585	116	16,9	151	22,0
Nitriansky	667 033	66	9,9	60	9,0
Bratislavský	734 869	72	9,8	66	9,0
Prešovský	809 286	77	9,5	35	4,3
Košický	778 963	71	9,1	52	6,7
Trnavský	566 097	47	8,3	37	6,5
Banskobystrický	612 578	36	5,9	35	5,7
Trenčiansky	566 873	29	5,1	50	8,8
Slovensko spolu		514		488

Zdroj: NCZI, otvorené dáta „Štatistika hospitalizovaných“, datasety hospitalizacie_2024/2025_uzemie_trvale_pobytu_diagnoza.xlsx, kraj trvalého pobytu pacienta. Populačný menovateľ: ŠÚ SR, DATAcube om7102rr. Prepočet na 100-tisíc obyvateľov je náš výpočet, NCZI ho v tejto podobe nepublikuje.

Táto tabuľka nemeria obezitu. Meria, kde a ako ju lekári kódujú. Dôkaz je priamo v nej: Prešovský kraj klesol medziročne o 55 % (77 → 35 hospitalizácií), Trenčiansky vzrástol o 72 % (29 → 50). Prevalencia obezity sa medzi dvoma rokmi takto nemení, u žiadnej populácie na svete. Čo sa mení, je kódovacia prax a dostupnosť pracovísk. Vyčnievajúca hodnota Žilinského kraja (2 až 4-násobok ostatných) je takmer isto dôsledkom jedného aktívneho obezitologického pracoviska, nie dôkazom, že Žilinčania sú najobéznejší.

Rozdiel v mierke je pritom priepastný: na Slovensku žije podľa EHIS 2025 zhruba 800-tisíc dospelých s obezitou, no hospitalizácií s hlavnou diagnózou obezita je asi 500 ročne. To je rozdiel troch rádov. Obezita sa nehospitalizuje ako obezita, hospitalizuje sa ako infarkt, cukrovka alebo zlyhanie kĺbu.

Jedno zistenie z týchto dát však stojí za pozornosť: 127 z 514 hospitalizácií v roku 2024 (24,7 %) pripadlo na deti vo veku 5 až 14 rokov, najväčšia jednotlivá veková skupina. Detská obezita sa pod vlastnou diagnózou hospitalizuje podstatne častejšie než dospelá.

Čo z toho vyplýva

Krajina, ktorá nevie, kde má problém, ho nevie ani riešiť. Bez regionálnych dát nie je možné cieliť prevenciu, alokovať kapacity ani vyhodnotiť, či opatrenie fungovalo. Najreálnejšia cesta k skutočným regionálnym dátam vedie cez zdravotné poisťovne, tie dáta majú a stačilo by ich zverejniť.

Kým štát nemeria, zmerajte sa sami: BMI kalkulačka efitko.sk vám povie, do ktorého pásma WHO patríte.

Obezita detí na Slovensku

Detské dáta sú paradoxne kvalitnejšie než dospelácke, pretože deti sa v rámci programu WHO COSI reálne merajú, nie sa pýtajú. Slovensko sa doň zapojilo od roku 2015.

Merané dáta: WHO COSI Round 6 (zber 2022)

Slovensko odmeralo 7- a 8-ročné deti (vzorka 2 316, resp. 2 349 detí). Zber realizoval Úrad verejného zdravotníctva SR.

Ukazovateľ	7-roční	8-roční
Nadhmotnosť vrátane obezity, spolu	26,1 %	32,0 %
– chlapci	27,5 %	34,4 %
– dievčatá	24,6 %	29,3 %
Obezita, spolu	11,0 %	14,3 %
– chlapci	13,3 %	17,5 %
– dievčatá	8,6 %	10,9 %

Zdroj: WHO, Childhood Obesity Surveillance Initiative (COSI), Round 6, zber 2022, publikované 30. 10. 2025. Metodika: WHO Growth Reference 2007.

Každé tretie slovenské osemročné dieťa má nadhmotnosť a každé siedme obezitu. U chlapcov je to viac než tretina (34,4 %).

Nový rodový rozdiel u detí

Toto je najzávažnejší posun, ktorý COSI zachytilo. V predchádzajúcej vlne (Round 5, 2018) patrilo Slovensko medzi štyri krajiny na svete, kde bola obezita chlapcov a dievčat rovnaká, spolu s Litvou, Portugalskom a Tadžikistanom. V Round 6 už má Slovensko štatisticky významný rozdiel 4,7 percentuálneho bodu v neprospech chlapcov (p < 0,05).

Obezita chlapcov medzi vlnami vzrástla z 11,4 % na 13,3 %, u dievčat klesla z 10,3 % na 8,6 %. Rovnaký rodový vzorec, aký vidíme u dospelých mužov, sa teda formuje už u sedemročných.

Sociálny gradient: vzdelanie rodičov rozhoduje

Ukazovateľ	Nízke/stredné vzdelanie rodičov	Vysokoškolské vzdelanie rodičov
Nadhmotnosť vrátane obezity	31,1 %	21,3 %
Obezita	14,7 %	7,0 %

Zdroj: WHO COSI Round 6 (2022), deti 6–9 rokov, vzorka 3 837. Metodika WHO 2007.

Obezita je u detí menej vzdelaných rodičov viac než dvojnásobne častá. Ide o najsilnejší prediktor detskej obezity v slovenských dátach, silnejší než čokoľvek iné, čo COSI meria.

Trend: stagnácia, nie zlepšenie

Vlna	Zber	Nadhmotnosť (7-roční)	Obezita (7-roční)
Round 5	2018	27,1 %	10,9 %
Round 6	2022	26,1 %	11,0 %

Zdroj: WHO COSI, metodika WHO 2007.

Medzi vlnami nezaznamenalo Slovensko štatisticky významnú zmenu ani v jednom zo štyroch sledovaných ukazovateľov. Situácia sa nezhoršila, ale ani nezlepšila. Slovensko patrí k väčšine krajín, ktoré detskú obezitu nedokázali znížiť.

Porovnanie s európskym regiónom

Ukazovateľ	Región WHO Európa	Slovensko	Česko	Maďarsko	Poľsko
Nadhmotnosť vr. obezity	25 %	26 %	21 %	27 %	33 %
Obezita	11 %	11 %	9 %	12 %	15 %

Zdroj: WHO COSI Round 6 (2022), deti 7–9 rokov, 37 krajín, ~470 000 detí.

Slovensko je mierne nad priemerom regiónu v nadhmotnosti a presne na priemere v obezite. V rámci V4 sme lepší než Poľsko a Maďarsko, horší než Česko. Najvyššie hodnoty v regióne má Cyprus (42 % nadhmotnosť, 20 % obezita), najnižšie Uzbekistan (9 % / 3 %).

Metodická poznámka: COSI pokrýva európsky región WHO, ktorý zahŕňa aj Strednú Áziu, Kaukaz a Turecko. Uvedený priemer nie je priemer Európskej únie, ten sa z COSI oficiálne nepublikuje.

Adolescenti: HBSC 2021/2022

Medzinárodná štúdia HBSC merala slovenských 11-, 13- a 15-ročných školákov (vzorka 5 687 v reprezentatívnom súbore, zber apríl–jún 2022).

Slovensko je jedinou krajinou, ktorá do protokolu HBSC už druhýkrát zaradila objektívne merania, výšku, hmotnosť, zloženie tela aj funkčnú zdatnosť. Máme teda o svojich adolescentoch lepšie dáta než ktorákoľvek iná zúčastnená krajina.

Trend je jednoznačný a zlý: medzi rokmi 2014 a 2022 nastal štatisticky významný nárast nadhmotnosti a obezity vo všetkých vekových a rodových skupinách, u chlapcov aj dievčat, u 11-, 13- aj 15-ročných. Zlom nastal medzi rokmi 2018 a 2022, teda v období pandémie.

Správanie, ktoré za tým stojí:

Ukazovateľ	Hodnota
Pohyb ≥60 min denne (11-roční)	chlapci 28 %, dievčatá 19 %
Organizovaný šport ≥1× týždenne (chlapci)	54 % (11 r.) → 31 % (15 r.)
Žiadna organizovaná voľnočasová aktivita	25 % (11 r.) → 46–48 % (15 r.)
Sladené nápoje ≥1× denne	31–39 %
Energetické nápoje >1× týždenne (15-roční)	~30 %
Raňajky každý pracovný deň	len 31 % (15-ročné dievčatá) až 50 % (11-roční chlapci)
Sladkosti ≥1× denne	chlapci 35–41 %, dievčatá 51–53 %

Zdroj: HBSC Slovensko 2021/2022, UPJŠ Košice, publikované 12. 9. 2023.

Metodická pasca, na ktorú treba upozorniť: slovenská národná správa HBSC používa 90. percentil štandardných hodnôt slovenskej populácie, teda ani WHO, ani IOTF referenciu. Jej čísla sa s COSI porovnávať nedajú. Ak niekde vidíte tabuľku, kde stoja HBSC a COSI čísla vedľa seba ako trend, ide o chybu.

Prečo sa čísla o detskej obezite tak líšia

Rovnaké deti, iná referencia, iné číslo. COSI ako jediný zdroj publikuje obe metodiky na identickej vzorke, takže rozdiel je presne merateľný:

Slovenské deti (COSI 2022)	WHO 2007	IOTF	Rozdiel
8-roční chlapci, nadhmotnosť	34,4 %	25,3 %	9,1 p. b.
8-ročné dievčatá, nadhmotnosť	29,3 %	24,6 %	4,7 p. b.
8-roční chlapci, obezita	17,5 %	10,5 %	7,0 p. b.
7-roční chlapci, obezita	13,3 %	8,3 %	5,0 p. b.

Zdroj: WHO COSI Round 6 (2022), Slovensko, príloha A2.

Prechodom z jednej uznávanej metodiky na druhú klesne nadhmotnosť slovenských osemročných chlapcov z 34,4 % na 25,3 %, na tých istých deťoch, v ten istý deň. Referencia IOTF má vyššie prahy než WHO, preto dáva vždy nižšiu prevalenciu. Rozdiel je približne dvojnásobný u chlapcov oproti dievčatám.

Preto platí: číslo o detskej obezite bez uvedenia metodiky je bezcenné.

Koľko obéznych detí štát eviduje

Rok	Deti 0–18 r. s dg. obezita	Na 10 000
2018	13 740	147,9
2021	19 922	210,7
2022	20 826	228,3
2023	21 471	238,8

Zdroj: NCZI, Zdravotnícka ročenka SR, tabuľka T 2.16, diagnózy E65–E68, všeobecné ambulancie pre deti a dorast.

Evidovaná detská obezita vzrástla za päť rokov o 56 %. Ale pozor, toto nie je prevalencia, je to register diagnóz. Miera 238,8 na 10 000 zodpovedá 2,4 % detí, kým meranie COSI hovorí o 11 %. Ten rozdiel nie je rozpor: je mierou poddiagnostikovania, ktoré je zhruba štvor- až päťnásobné. Rast o 56 % môže sčasti odrážať aj lepšiu diagnostiku, nie iba skutočný nárast.

Mediálne čísla, ktoré neobstáli: V slovenských médiách koluje údaj „vyše 12 000 obéznych detí podľa NCZI za rok 2022″, overené číslo je 20 826. Rovnako sa opakuje, že „takmer 13 % sedemročných detí je obéznych“, v skutočnosti je to 11,0 % spolu, hodnota 13,3 % platí len pre chlapcov. Údaj „74 % prevalencia nadhmotnosti a obezity u slovenských detí“ je takmer isto skomolená štatistika o dospelých.

Obezita mužov verzus žien

Rodový rozdiel je najvýraznejšia črta slovenskej obezity a v domácej debate takmer chýba.

Ukazovateľ	Muži	Ženy	Rozdiel
Nadváha alebo obezita (EHIS 2025)	71,9 %	47,8 %	24,1 p. b.
Normálna hmotnosť (EHIS 2025)	28,0 %	50,1 %	22,1 p. b.
Obezita (EHIS 2025)	20,7 %	16,2 %	4,5 p. b.
Obezita (WHO, modelované, 2024)	30,0 %	22,0 %	8,0 p. b.
Obezita (NCD-RisC, modelované, 2022)	31,4 %	23,9 %	7,5 p. b.
Poradie v Európe (NCD-RisC)	6. z 42	17. z 42	–

Zdroje: ŠÚ SR EHIS 2025; WHO GHO (NCD_BMI_30A), 2024; NCD-RisC, Lancet 2024.

Nech použijeme ktorúkoľvek metodiku, výsledok je rovnaký: slovenskí muži sú v európskom kontexte výrazne obéznejší než slovenské ženy sú v tom svojom. Muži figurujú medzi šiestimi najobéznejšími v Európe, ženy sú v strede poľa. To znamená, že „slovenský problém s obezitou“ je z veľkej časti problém slovenských mužov.

Rozdiel sa za pol storočia obrátil

Toto je zistenie, ktoré v slovenských médiách nenájdete. Podľa dlhodobých dát NCD-RisC boli v roku 1975 na Slovensku obéznejšie ženy, 10,3 % oproti 6,0 % u mužov. Za necelé polstoročie obezita mužov vzrástla približne päťnásobne a pomer sa otočil.

Rovnaký obrat vidíme aj u detí. Ešte v roku 2018 patrilo Slovensko medzi štyri krajiny sveta, kde mali chlapci a dievčatá rovnakú mieru obezity. V roku 2022 už majú chlapci štatisticky významne vyššiu. Vzorec sa teda reprodukuje do ďalšej generácie.

Kde ženy zaostávajú

Rodový rozdiel nie je jednosmerný. V pohybe sú na tom horšie ženy: mimo práce sa nikdy nehýbe 53,5 % žien oproti 42,3 % mužov a u žien sa tento ukazovateľ zhoršuje. Po 75. roku života sú tiež obéznejšie ženy (20,9 % vs 19,4 %).

Slovensko verzus Európska únia

Nasledujúca tabuľka používa jeden zdroj a jednu metodiku, modelované odhady WHO za rok 2024, vekovo štandardizované, aby boli krajiny porovnateľné.

Krajina	Obezita spolu	Muži	Ženy	Poradie v EU-27
Maďarsko	31,4 %	34,6 %	27,9 %	2.
Česko	26,3 %	30,5 %	22,1 %	7.
Slovensko	26,1 %	30,0 %	22,0 %	8.
Poľsko	21,8 %	25,7 %	17,6 %	–
Nemecko	20,6 %	22,1 %	19,1 %	–
Rakúsko	16,5 %	19,8 %	13,3 %	–
Francúzsko	11,2 %	10,7 %	11,7 %	27. (najnižšie)
USA (mimo EÚ)	41,0 %	39,6 %	42,4 %	–
Svetový priemer	16,2 %	–	–	–

Zdroj: WHO Global Health Observatory, indikátor NCD_BMI_30A, rok 2024, vekovo štandardizované modelované odhady, dospelí 18+.

Slovensko je 8. z 27 krajín EÚ a 82. zo 199 krajín sveta. Sme prakticky totožní s Českom (rozdiel 0,2 p. b. je hlboko v pásme neistoty), o 10 percentuálnych bodov nad svetovým priemerom, výrazne nad Rakúskom, ale pod Maďarskom.

Za povšimnutie stojí Francúzsko s 11,2 %, teda menej než polovica slovenskej hodnoty. A tiež opačný rodový vzorec v USA, kde sú obéznejšie ženy (42,4 % vs 39,6 %), zatiaľ čo na Slovensku muži o 8 percentuálnych bodov.

Porovnanie podľa hlásených dát (EU-SILC)

Ak porovnávame Slovensko s EÚ cez zisťovanie, kde ľudia hlásia výšku a hmotnosť sami, čísla sú nižšie, ale poradie ostáva podobné:

Ukazovateľ	Slovensko	EÚ-27
Nadváha alebo obezita (BMI 25+)	57,7 %	51,7 %
– muži	69,8 %	59,2 %
– ženy	46,6 %	44,7 %
Obezita (BMI 30+)	17,7 %	16,3 %

Zdroj: Eurostat, EU-SILC 2025 (ilc_hch10), dospelí 18+, hlásené hodnoty. Slovensko je 13. z 27 krajín.

Všimnite si, kde je odchýlka najväčšia: v celkovej nadváhe je Slovensko nad EÚ o 6 bodov, ale u mužov až o 10,6 bodu. Aj tu je rodový rozdiel jadrom problému.

Obezita vo svete

#	Krajina	Obezita dospelých (2024)
1	Americká Samoa	75,9 %
2	Tonga	73,8 %
3	Cookove ostrovy	72,4 %
4	Nauru	71,4 %
5	Tokelau	70,7 %
6	Niue	66,9 %
7	Tuvalu	65,1 %
8	Samoa	64,3 %
9	Francúzska Polynézia	49,2 %
10	Mikronézia	48,6 %
11	Bahamy	48,3 %
12	Svätý Krištof a Nevis	46,7 %
13	Kiribati	45,6 %
14	Egypt	43,9 %
15	Belize	43,4 %
16	Portoriko	42,4 %
17	Katar	42,0 %
18	Marshallove ostrovy	42,0 %
19	USA	41,0 %
20	Palau	40,5 %
…
82	Slovensko	26,1 %
	Svetový priemer	16,2 %

Zdroj: WHO Global Health Observatory (NCD_BMI_30A), 2024, vekovo štandardizované, 199 krajín.

Rebríčku dominujú tichomorské ostrovné štáty, v prvej osmičke nie je žiadna iná krajina. USA sú jedinou veľkou západnou ekonomikou v prvej dvadsiatke. Slovensko je 82., teda v hornej polovici, ale ďaleko od extrémov.

Rebríček európskeho regiónu

Zo všetkých 52 krajín európskeho regiónu WHO je Slovensko 15. Krajiny nad nami: Gruzínsko (35,7 %), Rumunsko (32,4 %), Maďarsko (31,4 %), Uzbekistan (31,2 %), Chorvátsko (30,8 %), Malta (30,6 %), Türkiye (28,8 %), Grónsko (28,1 %), Írsko (27,9 %), Azerbajdžan (27,6 %), Grécko (27,4 %), Spojené kráľovstvo (27,4 %), Severné Macedónsko (26,8 %) a Česko (26,3 %).

Na opačnom konci: Švajčiarsko (11,3 %) a Francúzsko (11,2 %).

Metodická poznámka: európsky región WHO zahŕňa 52 krajín vrátane Strednej Ázie, Türkiye a Izraela. Nie je to geografická Európa ani EÚ.

Slovensko sa od roku 1990 zdvojnásobilo

Rok	Obezita dospelých
1990	12,9 %
2000	15,3 %
2010	19,7 %
2020	24,2 %
2022	25,1 %
2024	26,1 %

Zdroj: WHO GHO / NCD-RisC, vekovo štandardizované modelované odhady.

Za 34 rokov sa obezita na Slovensku viac než zdvojnásobila, z 12,9 % na 26,1 %. Ide o jediný dlhý časový rad s konzistentnou metodikou, ktorý pre Slovensko existuje, a preto je to najspoľahlivejšia veta o dlhodobom trende v celom článku.

Príčiny obezity na Slovensku

Nasledujúca sekcia sa drží pravidla: uvádzame len faktory, pre ktoré existujú slovenské dáta. Tam, kde ide o všeobecnú evidenciu bez slovenských čísel, je to označené.

Nedostatok pohybu: najlepšie podložená príčina

Ukazovateľ	Slovensko	EÚ
Spĺňa odporúčania WHO (aeróbna + silová aktivita)	9,9 %	13,6 %
Nikdy sa nehýbe mimo práce	35,9 %	26,0 %

Zdroje: Eurostat EHIS 2019 (odporúčania WHO); EU-SILC 2025 (pohyb mimo práce).

Len jeden z desiatich Slovákov spĺňa odporúčania WHO pre pohyb. Viac než tretina populácie sa mimo pracovných povinností nehýbe vôbec, o desať percentuálnych bodov horšie než priemer EÚ.

U adolescentov je situácia ešte horšia: 72 % slovenských 11- až 17-ročných nespĺňa odporúčania pohybu (World Obesity Atlas 2026), a len 28 % chlapcov a 19 % dievčat vo veku 11 rokov sa hýbe aspoň hodinu denne.

Pozor na protirečivé prieskumy: tri zdroje o pohybe Slovákov si navzájom odporujú, pretože kladú iné otázky. EHIS hovorí, že sme približne na úrovni EÚ, Eurobarometer 525 (zber apríl–máj 2022), že sme lepší než EÚ, a EU-SILC, že sme horší. Nie sú zameniteľné a nesmú sa miešať do jedného trendu.

Strava: zelenina je náš skutočný problém

Ukazovateľ	Slovensko	EÚ
Konzumuje 5+ porcií ovocia a zeleniny denne	8,5 %	12,4 %
Neje denne žiadne ovocie ani zeleninu	41,3 %	32,9 %

Zdroj: Eurostat EHIS 2019.

Toto je jediná oblasť stravovania, kde je Slovensko jednoznačne horšie než EÚ, a navyše sa zhoršuje. Podiel ľudí s piatimi porciami denne klesol z 10,8 % (2014) na 8,5 % (2019). Štyri z desiatich Slovákov nezjedia za deň ani jeden kus ovocia či zeleniny.

Zároveň rastie spotreba mäsa: z 70,1 kg na obyvateľa ročne (2020) na 83,2 kg (2024), čo je nárast o 19 % za štyri roky a zároveň historické maximum (Štatistický úrad SR).

Čo dáta naopak vyvracajú

Toto je dôležité, pretože verejná debata sa točí okolo faktorov, ktoré slovenské dáta nepodporujú:

Rozšírené tvrdenie	Čo hovoria dáta
„Slováci pijú priveľa sladených nápojov“	SK 8,6 % denných konzumentov vs EÚ 9,1 %, sme pod priemerom
„Za obezitu môže alkohol“	SK 9,5 litra čistého alkoholu na osobu vs EÚ 9,8, sme pod priemerom
„Sme najhorší v Európe“	Česko je horšie v pohybe aj v strave; v obezite je nad nami 14 krajín regiónu
„Môže za to príjmová nerovnosť“	Slovensko má jeden z najnižších Gini koeficientov v EÚ

Zdroje: Eurostat EHIS 2019 (sladené nápoje); OECD (alkohol); WHO GHO 2024 (rebríček); Eurostat (Gini).

Nejde o to, že sladené nápoje či alkohol nie sú škodlivé. Ide o to, že nevysvetľujú, prečo je Slovensko tam, kde je, a opatrenia postavené na nich preto nemôžu fungovať.

Socioekonomické faktory: najsilnejší prediktor

Ukazovateľ	Základné vzdelanie	Vysokoškolské vzdelanie	Rozdiel
Obezita žien (EHIS 2019)	28,7 %	6,8 %	4,2×
Nikdy sa nehýbe	58,6 %	36,0 %	22,6 p. b.
Obezita detí (COSI 2022, podľa vzdelania rodičov)	14,7 %	7,0 %	2,1×

Zdroje: Eurostat EHIS 2019; WHO COSI Round 6 (2022).

Vzdelanie predpovedá obezitu na Slovensku lepšie než čokoľvek iné, čo meriame. Rozdiel medzi ženami so základným a vysokoškolským vzdelaním je viac než štvornásobný a od roku 2008 je stabilný. V pohybe sa nožnice medzi rokmi 2014 a 2019 dokonca roztvorili.

Slovenská anomália: príjem obezitu nepredpovedá

Toto je netriviálne zistenie, ktoré Slovensko odlišuje od väčšiny EÚ. Zatiaľ čo vo väčšine krajín platí, že čím nižší príjem, tým vyššia obezita, na Slovensku tento gradient neexistuje, najnižší príjmový kvintil má obezitu 17,8 %, štvrtý kvintil 21,8 % (Eurostat EHIS 2019). Rozhoduje teda vzdelanie, nie peniaze.

Súvisiaci kontext: slovenské domácnosti dávajú za jedlo 19,4 % svojich výdavkov oproti zhruba 14 % v EÚ, cena zdravého jedla je teda reálnou bariérou aj pri porovnateľnej príjmovej nerovnosti.

Pracovný stres

25,0 % Slovákov uvádza vystavenie pracovnému stresu oproti 19,5 % v EÚ, za trinásť rokov ide o zdvojnásobenie.

Daň zo sladených nápojov: prečo nefunguje ako daň z cukru

Slovensko zaviedlo daň zo sladených nealkoholických nápojov zákonom č. 251/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2025. Sadzba sa však odvíja od formy nápoja a obsahu kofeínu, nie od obsahu cukru. Dôsledok: nápoj s 2 gramami cukru na liter a nápoj s 50 gramami platia rovnakú sadzbu (0,15 €/l pri základnej kategórii) a nápoje bez cukru sú zdanené takisto.

Daň teda nevytvára pre výrobcov žiadnu motiváciu znižovať obsah cukru, čo je pritom mechanizmus, vďaka ktorému podobné dane fungovali napríklad vo Veľkej Británii.

Poznámka k zahraničným zdrojom: World Obesity Atlas 2025 uvádza, že Slovensko daň zo sladených nápojov nemá. Toto je neaktuálny údaj, Atlas zbieral dáta pred jej zavedením.

Čo o príčinách nevieme

Pre nasledujúce faktory na Slovensku neexistujú použiteľné dáta: dĺžka a kvalita spánku (Slovensko nie je v zisťovaní Eurostat Time Use Survey), chronický stres mimo práce, čas strávený sedením, hustota prevádzok rýchleho občerstvenia a expozícia detí reklame na potraviny. Údaj o podiele ultra-spracovaných potravín v slovenskej strave existuje (20,2 %), ale pochádza z roku 2003 a obsahuje imputované hodnoty, do žiadneho súčasného tvrdenia ho použiť nemožno.

Ekonomické náklady obezity

OECD spracovala pre Slovenskú republiku samostatnú analýzu v rámci štúdie The Heavy Burden of Obesity: The Economics of Prevention (2019). Ide o jedinú komplexnú ekonomickú štúdiu obezity pre Slovensko, aká existuje. Všetky nasledujúce hodnoty sú priemery za obdobie 2020–2050.

Ukazovateľ	Slovensko	Priemer OECD
Zníženie HDP	−4,1 %	−3,3 %
Skrátenie priemernej dĺžky života	−3,4 roka	rozpätie 0,9–4,2
Podiel na zdravotných výdavkoch	6,9 %	8,4 %
Náklady na trhu práce	328 €/osobu/rok	863 USD PPP
Dodatočné daňové zaťaženie	63 €/osobu/rok (+0,3 p. b. sadzby)	360 USD PPP
Úbytok pracovnej sily	75 435 FTE	–

Zdroj: OECD, The Heavy Burden of Obesity (2019), country note pre Slovenskú republiku.

Slovensko je na tom horšie než priemer OECD. Nadváha a obezita nás stoja 4,1 % HDP ročne, zatiaľ čo priemer vyspelých krajín je 3,3 %. Skrátenie dĺžky života o 3,4 roka nás radí do hornej časti rozpätia OECD.

Strata 75 435 pracovných miest na plný úväzok sa skladá z troch zložiek: 49 % pripadá na nezamestnanosť, 35 % na prezentizmus (prítomnosť v práci pri zníženom výkone) a 16 % na absentizmus.

Koľko chorôb spôsobí

Ochorenie	Prípadov 2020–2050	Podiel na všetkých prípadoch v SR
Diabetes 2. typu	211 000	78 %
Kardiovaskulárne ochorenia	439 000	13 %
Demencia	27 000	–
Rakoviny	24 000	–

Zdroj: OECD, The Heavy Burden of Obesity (2019), country note pre SR.

Toto je najzávažnejšie číslo celého článku: 78 % všetkých prípadov diabetu 2. typu na Slovensku v rokoch 2020 až 2050 bude pripísateľných nadváhe a obezite. Nejde o rizikový faktor medzi mnohými, ide o dominantnú príčinu.

Projekcia ekonomického dopadu

Rok	Celkový ekonomický dopad	Podiel na HDP
2020	2,81 mld. USD	2,8 %
2025	3,61 mld. USD	3,0 %
2030	4,69 mld. USD	3,3 %
2035	6,11 mld. USD	3,6 %

Zdroj: World Obesity Atlas 2023, scorecard pre Slovensko (metodika RTI International / Okunogbe et al., USD v hodnote 2019). „Celkový ekonomický dopad“ = zdravotné náklady + absentizmus + prezentizmus + predčasné úmrtia.

Dopad na slovenský HDP (3,6 % v roku 2035) je nad globálnym priemerom (2,9 %) aj nad priemerom európskeho regiónu (2,6 %). World Obesity Federation ho klasifikuje ako „veľmi vysoký“.

Pre porovnanie: Atlas sám uvádza, že globálny ekonomický dopad obezity je porovnateľný s dopadom pandémie COVID-19, ktorá zmrštila svetovú ekonomiku o 3 % HDP v roku 2020.

Čo o nákladoch vieme z domácich zdrojov

Ukazovateľ	Hodnota	Rok
Poistenci VšZP s diagnózou obezita	24 814 → 40 458	2023 → 2025
Medziročný nárast	~30 %	2024 → 2025
Výdavky VšZP priamo na diagnózu obezita	> 1,8 mil. €	2025
Výdavky VšZP na súvisiace ochorenia	> 60 mil. €	2025
Bariatrické operácie hradené VšZP	70 – 81 ročne	–
Poistenci VšZP s obezitou do 18 rokov	2 424	2025

Zdroj: VšZP, citované agentúrou SITA, 17. 3. 2026.

Pomer je výrečný: na samotnú obezitu ide 1,8 milióna eur, na jej následky viac než 60 miliónov. To je tridsaťnásobok. Systém neplatí za obezitu, platí za to, čo spôsobí.

Poznámka: Celkové náklady obezity pre celé Slovensko v eurách nikto nepublikuje. OECD uvádza len hodnoty na obyvateľa a poisťovne len svoje vlastné čiastkové čísla. Akékoľvek celoštátne euro číslo, ktoré uvidíte, je odhad, vrátane tých, ktoré by sme vypočítali my. Preto ho v tomto článku neuvádzame.

Choroby súvisiace s obezitou

Kardiovaskulárne ochorenia: tu Slovensko zlyháva najviac

Ukazovateľ (2022)	Slovensko	EÚ	Násobok
Ischemická choroba srdca (úmrtnosť na 100 tis.)	382,7	109,3	3,5×
Kardiovaskulárne ochorenia spolu	627,8	336,4	1,87×

Zdroj: Eurostat, hlth_cd_asdr2, štandardizovaná miera úmrtnosti na 100 000 obyvateľov, rok 2022.

Úmrtnosť Slovákov na ischemickú chorobu srdca je 3,5-násobkom priemeru EÚ a druhá najhoršia v celej EÚ-27, horšia je len Litva. Oproti Francúzsku (40,0) je slovenská hodnota takmer desaťnásobná.

V celkovej kardiovaskulárnej úmrtnosti je Slovensko 6. najhoršie v EÚ. A čo je horšie, medzera sa rozširuje: v roku 2013 sme boli 1,76-násobkom priemeru EÚ, v roku 2023 už 1,92-násobkom. Slovensko klesalo do roku 2019 (567,8), no v roku 2023 je na 600,5, teda nad úrovňou spred pandémie.

Najvypovedajúcejší je však tento rozklad:

Ukazovateľ	Slovensko vs EÚ
Prevalencia KVO (koľko ľudí ochorie)	+2 %
Incidencia KVO (koľko nových prípadov)	+25 %
Úmrtnosť na KVO (koľko ľudí zomrie)	+87 %

Zdroj: Eurostat, vlastné porovnanie ukazovateľov.

Slováci nie sú chorí o 87 % viac, zomierajú o 87 % viac. Rozdiel medzi prevalenciou (+2 %) a úmrtnosťou (+87 %) neukazuje na to, že by sme boli chorľavejší národ. Ukazuje na neskorý záchyt a slabú prevenciu. S kardiovaskulárnym ochorením žije na Slovensku približne 650-tisíc ľudí.

Diabetes 2. typu

Ukazovateľ	Hodnota	Rok	Zdroj
Pacienti sledovaní pre diabetes	348 362	2024	NCZI
– z toho diabetes 2. typu	316 716 (90,9 %)	2024	NCZI
Dospelí s diabetom	393 600	2025	IDF Diabetes Atlas, 11. vydanie
Prevalencia	9,1 %	2025	IDF Diabetes Atlas
Nediagnostikovaných	28,5 %	2025	IDF Diabetes Atlas
Úmrtia na diabetes	2 707	2025	IDF Diabetes Atlas
Ročný prírastok nových diabetikov	> 20 000	–	ÚVZ SR

Viac než každý štvrtý slovenský diabetik o svojej chorobe nevie. A ako uvádza OECD, 78 % prípadov diabetu 2. typu v období 2020–2050 bude pripísateľných nadváhe, čo z obezity robí prakticky jedinú páku, ktorou sa dá epidémia cukrovky na Slovensku zastaviť.

Počet diabetikov na Slovensku vzrástol zo 122 197 v roku 1980 na 348 362 v roku 2024, takmer trojnásobne.

Rakovina

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) identifikovala 13 typov rakoviny, pri ktorých existuje dostatočná evidencia o súvislosti s nadváhou a obezitou. Relatívne riziko sa pri obezite pohybuje typicky medzi 1,5 a 1,8, pri rakovine pažeráka a BMI nad 40 dosahuje až 4,8. Približne 40 % úmrtí na rakovinu maternice je pripísateľných nadváhe.

(Ide o medzinárodnú evidenciu IARC, nie o slovenské dáta.)

Slovenský kontext: úmrtnosť na rakovinu je 268 na 100-tisíc obyvateľov, čo je o 15 % nad priemerom EÚ. V roku 2021 pribudlo 4 521 nových prípadov kolorektálneho karcinómu a 3 408 prípadov rakoviny prsníka, teda dve lokality, ktoré obezita preukázateľne ovplyvňuje.

Zdravé roky života: najsilnejší argument

Ukazovateľ	Slovensko	EÚ	Rozdiel
Stredná dĺžka života	–	–	−3,1 roka
Roky prežité v zdraví (HLY)	57,5	63,1	−5,6 roka

Zdroj: Eurostat.

Slovák žije o 3,1 roka kratšie než priemerný Európan, ale v zdraví o 5,6 roka menej. Rozdiel v zdravých rokoch je takmer dvojnásobný oproti rozdielu v dĺžke života. Neumierame len skôr; podstatne väčšiu časť života strávime chorí.

Dodatočný kontext z Global Burden of Disease: stravovacie riziká sú na Slovensku spojené s 26 % všetkých úmrtí oproti 17 % v EÚ, je to jediný rizikový faktor, kde Slovensko takto výrazne prevyšuje európsky priemer.

Dôležité rozlíšenie: „stravovacie riziká“ (dietary risks) nie sú to isté ako obezita alebo vysoké BMI, v metodike Global Burden of Disease ide o samostatné rizikové faktory. Veta „26 % úmrtí na Slovensku spôsobuje obezita“ by bola vecne nesprávna.

Čo o riziku hovorí medzinárodná evidencia

Najväčšia analýza vzťahu BMI a úmrtnosti (Prospective Studies Collaboration, publikovaná v The Lancet v roku 2009, vzorka 894 576 osôb) zistila:

BMI	Skrátenie prežitia
30 – 35	2 – 4 roky
40 – 45	8 – 10 rokov, porovnateľné s fajčením
22,5 – 25	optimum s najnižšou úmrtnosťou

(Medzinárodná evidencia, nie slovenské dáta.)

Predikcia do roku 2030 a 2035

Ukazovateľ	2025	2030	2035
Dospelí s BMI 25+	64 %	2,83 mil. osôb	–
Dospelí s obezitou	29 %	–	31 %
Ekonomický dopad	3,61 mld. USD	4,69 mld. USD	6,11 mld. USD
Dopad na HDP	3,0 %	3,3 %	3,6 %

Zdroj: World Obesity Atlas 2025 (hodnoty 2025 a 2030) a World Obesity Atlas 2023 (projekcia 2035), scorecardy pre Slovensko. Modelované odhady nad dátami NCD-RisC.

Ťažisko sa presúva do vyšších pásiem

Toto je najdôležitejší detail projekcie a v súhrnných číslach zaniká:

BMI	Muži 2010	Muži 2030	Ženy 2010	Ženy 2030
25–30 (nadváha)	900 tis.	860 tis.	600 tis.	580 tis.
30–35 (obezita I.)	370 tis.	570 tis.	290 tis.	400 tis.
35+ (ťažká obezita)	75 tis.	210 tis.	120 tis.	210 tis.

Zdroj: World Obesity Atlas 2025, scorecard SK, dospelí 20+.

Bežná nadváha na Slovensku mierne klesá, ale ťažká obezita u mužov rastie takmer trojnásobne (75-tisíc v roku 2010 na 210-tisíc v roku 2030). Populácia sa nezoštíhľuje, presúva sa do závažnejších pásiem. A práve pásmo BMI 35+ generuje takmer všetky náklady a komplikácie. Rovnaký vzorec vidieť naprieč celým európskym regiónom.

Paradox: v rebríčku klesáme, v riziku stúpame

Podľa projekcie do roku 2035 bude Slovensko s 31 % obezity 43. z 50 krajín európskeho regiónu a 117. zo 186 krajín sveta, teda pod všetkými susedmi:

Krajina	Obezita 2035
USA	58 %
Spojené kráľovstvo	46 %
Maďarsko	36 %
Nemecko	36 %
Česko	35 %
Rakúsko	34 %
Francúzsko	34 %
Poľsko	33 %
Slovensko	31 %

Zdroj: World Obesity Atlas 2023, projekcia na rok 2035.

Vyzerá to ako dobrá správa. Nie je. Slovensko má súčasne dopad na HDP 3,6 % („veľmi vysoký“) a ročný rast detskej obezity 5,7 % („veľmi vysoký“). Inými slovami: máme nižšiu prevalenciu než susedia, ale platíme za ňu viac a naše deti priberajú rýchlejšie.

Deti sú najhorší ukazovateľ

Ukazovateľ	Hodnota
Skóre rizika detskej obezity	7/11 (červené pásmo)
Skóre rizika dospelej obezity	6/10 (oranžové pásmo)
Ročný rast detskej obezity (CAGR 2020–2035)	5,7 % („veľmi vysoký“)
Ročný rast obezity dospelých	1,9 % („stredný“)
Deti 5–9 r. s nadhmotnosťou alebo obezitou (2025)	95 000
Deti 10–19 r. s nadhmotnosťou alebo obezitou (2025)	143 000
Adolescenti 11–17 r. nespĺňajúci odporúčania pohybu	72 %

Zdroje: World Obesity Federation, Global Obesity Observatory; World Obesity Atlas 2023 a 2026.

Detská obezita rastie na Slovensku trikrát rýchlejšie než dospelá a jej rizikové skóre je v červenom pásme, horšie než u dospelých. Toto je jediné číslo v celom článku, ktoré predpovedá, že situácia sa bude zhoršovať.

Chýbajúce politiky

Podľa hodnotenia World Obesity Federation Slovensko nemá: národné usmernenia pre manažment vysokého BMI, usmernenia pre manažment fyzickej inaktivity, ani politiky na obmedzenie marketingu potravín deťom. Kódex marketingu náhrad materského mlieka má Slovensko naplnený na 32 zo 100 bodov.

Má naopak: nutričné ciele v školskom stravovaní (ktoré využíva 83,5 % detí), povinné obstarávanie pre zdravie a usmernenia pre manažment neprenosných ochorení v primárnej starostlivosti.

Národný akčný plán, ktorý zlyhal

Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015–2025 si stanovil ako svoj prvý cieľ „znížiť mieru obezity populácie zo súčasného 16,9 % obéznych z celej populácie SR na 15,8 % podľa OECD“.

Skutočnosť v roku 2025: 18,3 % (EHIS, Štatistický úrad SR).

Obezita teda namiesto poklesu o 1,1 percentuálneho bodu stúpla o 1,4 bodu nad východiskový stav. Plán v roku 2025 vypršal.

Metodická poznámka, ktorú treba priznať: východiskových 16,9 % pochádza z metodiky OECD, kým 18,3 % z EHIS. Nejde o identické metodiky, takže porovnanie nie je úplne čisté. Cieľ však bol formulovaný ako pokles a žiadny zo zdrojov, ktoré máme k dispozícii, pokles nezaznamenal.

Metodika a zdroje dát

Ako sme postupovali

Každé číslo v tomto článku sme čerpali priamo z primárneho zdroja, z databázových rozhraní (Eurostat API, DATAcube ŠÚ SR, WHO GHO API), z originálnych PDF publikácií alebo z otvorených dátových súborov. Údaje, ktoré sa nám nepodarilo overiť v primárnom zdroji, sme z článku vypustili, nie doplnili odhadom.

Tam, kde sme robili vlastný výpočet (napríklad prepočet hospitalizácií na 100-tisíc obyvateľov alebo súčet nadváhy a obezity), je to pri tabuľke výslovne uvedené.

Ako sa obezita meria a prečo sa čísla líšia

Existujú tri rodiny zdrojov a nikdy sa nesmú miešať v jednej tabuľke ani trende:

Typ	Ako vzniká	Výsledok	Kto
Hlásené (self-reported)	Respondent sám udá výšku a hmotnosť	Podhodnotené	Eurostat EHIS, EU-SILC, ŠÚ SR
Modelované odhady	Štatistický model nad meranými dátami, korigovaný o známe skreslenie	Vyššie	WHO GHO, NCD-RisC, World Obesity Federation, IHME
Merané	Reálne odmeranie vzorky	Najpresnejšie	WHO COSI (deti), HBSC Slovensko

Rozdiel medzi hlásenými (18,3 %) a modelovanými (26,1 %) dátami pre Slovensko nie je chyba ani rozpor, je to systematické skreslenie self-reportu. Ľudia si nadhodnocujú výšku a podhodnocujú hmotnosť. Priemer OECD z meraných dát je 26 %, z hlásených 19 %.

Slovensko nie je medzi 13 krajinami OECD, ktoré obezitu dospelých reálne merajú. Všetky domáce dáta o dospelých sú preto hlásené a systematicky podhodnotené.

Nadváha verzus obezita

Pozor na terminológiu Eurostatu: jeho kategória „overweight“ znamená BMI 25 a viac vrátane obéznych. Nie je to skupina navyše k obezite.

Detské definície: štyri nekompatibilné systémy

Systém	Vek	Nadhmotnosť	Obezita
WHO Growth Reference 2007	5–19 r.	BMI-na-vek > +1 SD	> +2 SD
WHO Child Growth Standards 2006	0–5 r.	≥ +2 SD	≥ +3 SD
IOTF (Cole et al.)	2–18 r.	krivka mieriaca na 25 kg/m² v 18 r.	na 30 kg/m² v 18 r.
Slovenské národné percentily	–	90. percentil SK populácie	nerozlišuje sa

Rozdiel medzi WHO a IOTF na tých istých slovenských deťoch dosahuje až 9,1 percentuálneho bodu. Číslo o detskej obezite bez uvedenia metodiky je preto bezcenné. V tomto článku uvádzame primárne WHO referenciu (metodika COSI) a metodiku vždy uvádzame.

Obmedzenia dát

1. Prevalencia podľa krajov na Slovensku neexistuje. Vzorka EHIS (~8 000 osôb) neumožňuje regionálny rozpad.
2. Dospelé slovenské dáta sú hlásené, teda podhodnotené. Reálna obezita je vyššia než 18,3 %.
3. Roky 2020 a 2021 sú skreslené pandémiou vo všetkých hospitalizačných radoch.
4. Zmena zisťovania z EHIS na EU-SILC vytvorila zlom v časovom rade okolo roku 2022. Pokles z 19,7 % na 17,1 % je artefakt metodiky, nie zlepšenie.
5. Skok v podváhe z 3,4 % (2019) na 1,2 % (2025) naznačuje ďalšiu metodickú zmenu, trend 2019 → 2025 treba čítať opatrne.
6. Register diagnóz nie je prevalencia. Údaje NCZI a poisťovní zachytávajú len zaznamenané diagnózy; poddiagnostikovanie je u detí zhruba štvor- až päťnásobné.
7. COSI nie je priemer EÚ, pokrýva európsky región WHO vrátane Strednej Ázie a Kaukazu.

Priznanie konfliktu záujmov v zdrojoch

World Obesity Atlas 2025 a 2026 sú čiastočne financované farmaceutickými spoločnosťami Eli Lilly a Novo Nordisk, teda výrobcami liekov na chudnutie. Projekcie z Atlasu v tomto článku uvádzame, pretože ide o jediný dostupný zdroj krajinských projekcií, ale čitateľ by o tomto financovaní mal vedieť.

Čo o obezite na Slovensku nevieme

Pri príprave článku sme narazili na tieto medzery. Uvádzame ich, pretože sú samy o sebe zistením:

Čo chýba	Stav
Prevalencia obezity podľa krajov	Neexistuje – nikto ju nemeria
Meraná (nie hlásená) obezita dospelých	Neexistuje – SR nie je medzi 13 krajinami OECD
Presný počet ľudí s obezitou v SR	Neexistuje – len percentá z prieskumu
Celkové náklady obezity pre SR v eurách	Nepublikované – len hodnoty na obyvateľa
Celkový počet bariatrických operácií	Nepublikované – známe len číslo VšZP
Slovenská národná správa COSI	Neexistuje – ÚVZ SR dáta zbiera, ale nepublikuje
Nástupca Národného akčného plánu po 2025	Nedohľadaný
Dáta o spánku, sedení, hustote fastfoodov	Neexistujú pre SR
Aktuálny podiel ultra-spracovaných potravín	Neexistuje – posledný údaj z roku 2003

Doména obezita.sk (Slovenská obezitologická asociácia) je v čase publikácie tohto článku nefunkčná.

Zoznam zdrojov

Slovenské zdroje:

1. Štatistický úrad SR: DATAcube, kocka kz1011rs (index telesnej hmotnosti podľa pohlavia a veku, EHIS 2009–2025); kocka om7102rr (obyvateľstvo)
2. Národné centrum zdravotníckych informácií: otvorené dáta „Štatistika hospitalizovaných“ 2018–2025; Zdravotnícka ročenka SR 2023; štatistika diabetu
3. Úrad verejného zdravotníctva SR: Národný akčný plán v prevencii obezity 2015–2025; Nadváha a obezita; zber dát COSI
4. Zdravotné poisťovne: vyjadrenia VšZP pre agentúru SITA (2026); vyjadrenia ZP Dôvera pre agentúru SITA (2023)
5. Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov

Európske zdroje:

1. Eurostat: EU-SILC 2025 (ilc_hch10); EHIS – index telesnej hmotnosti (hlth_ehis_bm1e); fyzická aktivita (hlth_ehis_pe9e); konzumácia ovocia a zeleniny (hlth_ehis_fv3e); štandardizovaná úmrtnosť (hlth_cd_asdr2)
2. OECD: The Heavy Burden of Obesity: The Economics of Prevention (2019), country note pre Slovenskú republiku; Health at a Glance; Health at a Glance: Europe
3. European Commission: State of Health in the EU – Country Health Profile Slovakia

Svetové zdroje:

1. WHO: Global Health Observatory – prevalencia obezity dospelých (NCD_BMI_30A, NCD_BMI_30C); COSI Round 6 (2025) a fact sheet; COSI Round 5; COSI Round 4; European Regional Obesity Report 2022; Q&A o detskej nadhmotnosti a obezite
2. NCD Risk Factor Collaboration (NCD-RisC): The Lancet (2024)
3. World Obesity Federation: World Obesity Atlas 2025; World Obesity Atlas 2023; Global Obesity Observatory – profil Slovenska
4. International Diabetes Federation: IDF Diabetes Atlas, 11. vydanie (2025)
5. IARC: klasifikácia rakovín spojených s obezitou
6. Prospective Studies Collaboration: The Lancet (2009)
7. HBSC: Health Behaviour in School-aged Children, Slovensko 2021/2022, UPJŠ Košice
8. Cole & Lobstein (2022): porovnanie referencií WHO a IOTF
9. Our World in Data: Obesity

Často kladené otázky

Koľko Slovákov má obezitu?

Podľa zisťovania EHIS Štatistického úradu SR malo v roku 2025 obezitu 18,3 % dospelých Slovákov. Podľa modelovaného odhadu WHO za rok 2024 je to 26,1 %. Rozdiel spôsobuje metodika: EHIS sa ľudí pýta, WHO odhaduje na základe meraných dát a koriguje známe skreslenie. Skutočná hodnota je pravdepodobne bližšie k odhadu WHO.

Koľko Slovákov má nadváhu?

Nadváhu (BMI 25–29,9) malo v roku 2025 40,9 % dospelých. Spolu s obéznymi má nadváhu alebo obezitu 59,2 % dospelých Slovákov (ŠÚ SR, EHIS 2025).

Ktorý kraj Slovenska je najobéznejší?

Nevie to nikto. Prevalencia obezity podľa krajov sa na Slovensku nemeria, vzorka zisťovania EHIS (približne 8 000 osôb) je pre rozpad na osem krajov príliš malá. Existujú len dáta o hospitalizáciách podľa kraja, tie však merajú kódovaciu prax lekárov, nie výskyt obezity.

Je Slovensko obéznejšie ako Česko?

Prakticky nie. Podľa WHO (2024) má Slovensko 26,1 % a Česko 26,3 %, rozdiel 0,2 percentuálneho bodu je hlboko v pásme štatistickej neistoty. Krajiny sú na tom v podstate rovnako.

Ktoré pohlavie je obezitou viac postihnuté?

Muži, a výrazne. Nadváhu alebo obezitu má 71,9 % mužov oproti 47,8 % žien. Normálnu hmotnosť má len 28 % slovenských mužov. Podľa NCD-RisC sú slovenskí muži 6. najobéznejší v Európe, kým ženy sú 17.

Koľko slovenských detí má nadváhu?

Podľa merania WHO COSI z roku 2022 má nadhmotnosť vrátane obezity 26,1 % sedemročných a 32,0 % osemročných detí. Obezitu má 11,0 %, resp. 14,3 %. Ide o merané, nie hlásené hodnoty (metodika WHO 2007).

Rastie detská obezita na Slovensku?

Medzi vlnami COSI 2018 a 2022 sa u mladších detí štatisticky významne nezmenila. U adolescentov však HBSC zaznamenala medzi rokmi 2014 a 2022 významný nárast vo všetkých vekových a rodových skupinách. Projekcia World Obesity Federation predpovedá ročný rast detskej obezity 5,7 %, čo klasifikuje ako „veľmi vysoký“.

V akom veku je obezita najčastejšia?

Vrcholí vo veku 65–74 rokov na 30,4 %, takmer trikrát viac než u ľudí vo veku 18–44 rokov (10,9 %). Po 75. roku klesá, čo však odráža vyššiu úmrtnosť obéznych ľudí a úbytok svalovej hmoty vo vysokom veku, nie zlepšenie.

Ako sa Slovensko darí v porovnaní so svetom?

Slovensko je 82. zo 199 krajín sveta a 15. z 52 krajín európskeho regiónu WHO (WHO, 2024). Svetový priemer je 16,2 %, Slovensko 26,1 %.

Ktorá krajina má najviac obéznych ľudí?

Americká Samoa (75,9 %), nasledovaná Tongou (73,8 %) a Cookovými ostrovmi (72,4 %). Rebríčku dominujú tichomorské ostrovné štáty. Z veľkých západných ekonomík sú najvyššie USA (41,0 %, 19. miesto).

Zhoršuje sa obezita na Slovensku?

Áno. Podľa konzistentného radu WHO/NCD-RisC vzrástla z 12,9 % (1990) na 26,1 % (2024), teda viac než dvojnásobne za 34 rokov. Podiel ľudí s nadváhou alebo obezitou vzrástol z 50,7 % (2009) na 59,2 % (2025).

Klesla obezita medzi rokmi 2019 a 2022?

Nie. Ak niekde vidíte pokles z 19,7 % na 17,1 %, ide o artefakt zmeny zisťovania z EHIS na EU-SILC, nie o skutočné zlepšenie. Rovnaký skok je viditeľný naprieč celou EÚ v tom istom roku.

Koľko stojí obezita Slovensko?

Podľa OECD znižuje nadváha a obezita slovenský HDP o 4,1 % ročne (priemer 2020–2050), pričom priemer OECD je 3,3 %. Náklady na trhu práce dosahujú 328 € na obyvateľa ročne. Celkové náklady v eurách za celé Slovensko však žiadna inštitúcia nepublikuje.

O koľko skracuje obezita život?

Podľa OECD skracujú nadváha a obezita priemernú dĺžku života Slovákov o 3,4 roka. Podľa medzinárodnej analýzy Prospective Studies Collaboration (The Lancet, 2009) skracuje BMI 30–35 prežitie o 2–4 roky a BMI 40–45 o 8–10 rokov, čo je porovnateľné s fajčením.

Aká je súvislosť obezity a cukrovky?

Podľa OECD bude 78 % všetkých prípadov diabetu 2. typu na Slovensku v rokoch 2020–2050 pripísateľných nadváhe. Na Slovensku je sledovaných 348 362 diabetikov, z toho 90,9 % má 2. typ. Približne 28,5 % diabetikov o svojej chorobe nevie.

Aké choroby obezita spôsobuje?

Diabetes 2. typu, kardiovaskulárne ochorenia, demenciu a rakovinu. Podľa OECD spôsobí nadváha na Slovensku v rokoch 2020–2050 aj 439-tisíc prípadov kardiovaskulárnych ochorení, 27-tisíc prípadov demencie a 24-tisíc rakovín. Agentúra IARC identifikovala 13 typov rakoviny so súvislosťou s obezitou.

Prečo Slováci umierajú na infarkt tak často?

Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca je na Slovensku 382,7 na 100-tisíc oproti 109,3 v EÚ, 3,5-násobok a druhá najhoršia hodnota v EÚ-27. Kľúčové je, že prevalencia je len o 2 % nad EÚ, ale úmrtnosť o 87 %. To ukazuje na neskorý záchyt a slabú prevenciu, nie na chorľavejší národ.

Žijú Slováci kratšie kvôli obezite?

Slovák žije o 3,1 roka kratšie než priemerný Európan a v zdraví o 5,6 roka menej (57,5 vs 63,1 roka). Obezita je jedným z hlavných faktorov, ktoré za tým stoja, OECD jej pripisuje 3,4 roka.

Aké sú hlavné príčiny obezity na Slovensku?

Podľa dát najmä nedostatok pohybu (len 9,9 % Slovákov spĺňa odporúčania WHO, 35,9 % sa mimo práce nehýbe vôbec) a nízka konzumácia zeleniny (41,3 % nezje denne žiadne ovocie ani zeleninu). Najsilnejším prediktorom je však vzdelanie.

Pijú Slováci veľa sladených nápojov?

Menej než priemer EÚ, 8,6 % denných konzumentov oproti 9,1 % v EÚ. Sladené nápoje teda nevysvetľujú, prečo je Slovensko tam, kde je. U detí je to však inak: 31–39 % školákov pije sladené nápoje denne.

Má Slovensko daň z cukru?

Nie celkom. Od 1. januára 2025 platí daň zo sladených nealkoholických nápojov (zákon č. 251/2024 Z. z.), jej sadzba sa však odvíja od formy nápoja a obsahu kofeínu, nie od obsahu cukru. Nápoj s 2 aj 50 gramami cukru na liter platí rovnako a nápoje bez cukru sú zdanené tiež. Nevytvára preto motiváciu znižovať cukor.

Rozhoduje o obezite príjem alebo vzdelanie?

Na Slovensku vzdelanie. Ženy so základným vzdelaním majú obezitu 4,2× častejšie než vysokoškoláčky (28,7 % vs 6,8 %). Príjem naopak obezitu nepredpovedá, najnižší kvintil má 17,8 %, štvrtý 21,8 %. To Slovensko odlišuje od väčšiny krajín EÚ.

Koľko bude mať Slovensko obéznych v roku 2035?

Podľa projekcie World Obesity Federation 31 % dospelých, čo by bolo 43. miesto z 50 krajín európskeho regiónu, teda menej než všetci naši susedia. Ekonomický dopad má však vzrásť na 6,11 miliardy USD, teda 3,6 % HDP.

Splnilo Slovensko svoj plán znížiť obezitu?

Nie. Národný akčný plán v prevencii obezity 2015–2025 si dal cieľ znížiť obezitu zo 16,9 % na 15,8 %. V roku 2025 bola na úrovni 18,3 %.

Je BMI spoľahlivý ukazovateľ?

Na úrovni jednotlivca je hrubý, nerozlišuje sval od tuku, preto obezitu nadhodnocuje u svalnatých ľudí a podhodnocuje u seniorov. Na úrovni populácie však funguje spoľahlivo a používajú ho všetky inštitúcie vrátane WHO a OECD.

Čo môžem so svojou hmotnosťou urobiť?

Podľa ÚVZ SR prináša najväčší zdravotný benefit už úbytok 5–10 % hmotnosti, nie je teda nutné dostať sa na „ideálnu“ váhu. Začnite zistením, kde ste: BMI kalkulačka. Ak hľadáte konkrétny stravovací plán, pozrite si jedálniček na chudnutie.